09/08/2003 - Nicko McBrain ako ho pozná Steve Harris

S človekom ako je Nicko, sa vám nikdy nemôže stať, že by ste zabudli, kedy ste ho prvýkrát stretli. Keď som ho videl prvýkrát, hrali sme úplne prvú show mimo Anglicka, v Belgicku, a on hral v kapele, ktorá sa volala McKitty. Sedel vonku v kaviarni, oblečený mal biely oblek, látkový klobúk a topánky s klopkajúcimi kovovými špicmi. Myslel som si, že je pasák alebo niečo také podľa toho ako bol oblečený! Väčší než život, ako vždy býval a ako vždy bude, mal ako obyčajne dva drinky a vykecával, a ja som si pomyslel: „Wow, čo je toto za človeka?“ Stretnúť ho, bola to úplne úžasná skúsenosť a stále je, on je skrátka víchor. Nazdávam sa, že mierne spomalil pred pár rokmi, ale nie príliš – ale to v skutočnosti od neho nechcete.

Bol s Trust keď nám robili predkapelu v 1982 a pomysleli sme si, že je to fantastický drummer, tak keď Clive Burr odišiel, nakontaktovali sme sa na Nicka a spýtali sa ho či by to s nami nechcel skúsiť a fungovalo to fantasticky.

Je ťažké popísať aký je, keď ste toho človeka nestretli. Poznám ľudí, ktorí ho videli na videách a podobne, a myslia si, že je blázon – a on je! Ale on je omnoho viac ako len blázon. Lieta na lietadlách a robí mnoho ďalších vecí. Je oveľa viac ucelený, ako by ste si mohli myslieť. Rozdáva skutočne dobrú náladu a žarty okolo seba. Ja som trochu utiahnutý típek, tak keď sa ideme von stretnúť s nejakými ľuďmi, obyčajne ho beriem so sebou, pretože on je samý smiech a verbálne dobre vybavený, takže ten tlak prenáša zo mňa na seba. Ja potom musím len stáť opodiaľ a smiať sa!

Je úplne bez pochýb zabávač kapely. Vážne si myslím, že by mohol robiť toho stand-up zabávača v podnikoch a tak, keby chcel. A to je len polovica z toho, čo vyrába keď sedí za bicími. Rozpráva nám malé príhody a prichádza so všetkými novými vtipmi. Často sa odohrávajú v Španielsku, alebo Taliansku, alebo niekde tam, som si istý, že polovici z nich poslucháč jednoducho nerozumie, ale on sa napriek tomu rehoce na vlastných vtipoch, takže ostatní sa rehocú s ním! To zraku naozaj nemôže uniknúť, takže by som každému doporučoval dívať sa na jeho bicie, či už tam je alebo nie.

Po technickej stránke je perfektný bubeník a dokáže zahrať rôzne hudobné žánre. Bubeníci z iných kapiel si mu sadajú za chrbát aby videli, čo robí, ale je tak zakrytý celou súpravou, že nemôžu z polovice vidieť na čo búcha. Jednoducho spustí hlavu a hrá.

Prvýkrát sa podieľal na písaní skladieb pre Iron Maiden na albume „Dance of Death“ v „New Frontier“. Pre úplnosť – je v kapele viac ako 20 rokov! Ale pripraviť a ukázať ostatným členom kapely prvú vec je niekedy to najťažšie, zvlášť, keď ste v kapele tak dlho, ale teraz je „hore“ takže myslím, že mu dáme dôveru napísať nejaké veci aj v budúcnosti. Rôzne spôsoby písania sú dobrá vec a každý je nadupaný niečo pre túto kapelu napísať; jediné pravidlo je, že to musí byť čertovsky dobré!