Harry, ďakujem, že si sa venoval otázkam fanúšikov ešte pred tým, než opustíte štúdio. Ako ide nahrávanie?
Ide to skvele. Všetko ide podľa plánu a ja si myslím, že je to to najlepšie, čo sme kedy urobili. Po návrate z turné sa všetci poriadne činili a sme taktiež s výsledkami extrémne spokojní. Sme už na konci s nahrávaním, ale stále je pred nami ešte kopa práce ako mixovanie, mastering a pod.
Kedy ste začali pracovať na novom albume?
V novembri ´99... písali sme a nahrávali od konca Ed Hunter Tour.
Čo tak skoro po skočení turné, myslel by som si, že budete chcieť nejakú prestávku?
No, plánovali sme, že pôjdeme do štúdia a budeme robiť na novom albume tak či tak a turné bolo iba uistením pre fanúšikov, že sme všetci späť a pohromade. Vždycky tu bol plán, že budeme robiť nový album... ako sme hovorili, všetko počas turné. Takže bolo najlepšie ísť hneď nato.
Po dobrej práci na niekoľko posledných albumoch v Barnyard studios ste sa rozhodli pracovať inde.
Taktiež preto, že už v osemdesiatych rokoch sme robili tri albumy v Compass Point Studios na Bahamách a potom sme to dorobievali v Nemecku. Posledné tri albumy sme robili v Barnyard studious a cítili sme, že je čas na zmenu. Pracujeme teraz s iným človekom (producentom), v inom štúdiu, v inom prostredí a to môže byť občas veľmi pozitívne.
Je ťažšie začínať v úplne odlišnom prostredí, než ste boli zvyknutí?
Nie, to nie. My sme už pracovali v rôznych štúdiách za tie roky. Je to len preto, že sme urobili tri rôzne albumy na tom istom mieste, no a to je čas ísť a robiť ďalší niekde inde.
Prečo ste si vybrali Kevina Shirleyho za producenta?
Mne sa skutočne páčilo to, čo robil už skôr. Potom sme sa s ním stretli, a tak ako hovoril o všetkom, bolo úplne skvelé. Zrejme by ste si ho obľúbili a my sme si ho obľúbili hneď ako sme sa s ním stretli. Páčilo sa nám, ako robil predtým niektoré veci, ako napríklad Silverchair a album pre nich. Pracoval na albumoch pre veľmi mnoho rôznych skupín a pre rôzne typy kapiel z rockového spektra a my sme mali pocit, že on je ten pravý pre túto prácu. Myslím si, že sme zvolili správne a pracovať s ním bolo skutočne veľmi dobré.
Dal albumu iný ráz a zvuk?
V určitom smere to bude vždycky mať iný ráz kvôli tomu, že máme troch gitaristov. Toto samo o sebe nebolo to, čo ide ľahko zvládnuť, ale on to zvládol brilantne. A samozrejme, že nám dodal ráz, pretože sme pracovali s niekým novým a to je veľmi pozitívne. Je to česť s ním pracovať... naviac je s ním sranda. Pokiaľ sa nahráva, tak to, čo by nemalo chýbať je sranda. Nahrávanie by mala byť zábava. Ja viem, znie to divne hovoriť niečo také, pokiaľ je toto náš dvanásty album. Štúdio nie je pre mňa práve to najlepšie miesto, radšej som na javisku. Čo chcem povedať, je to, že človek to musí mať rád a taktiež musí pracovať s tými správnymi ľuďmi. To je dôležité.
Už ste vyskúšali, ako to funguje znovu spolu na javisku, ale každý chce vedieť, ako to šlo s Bruceom a Adrianom v štúdiu?
Ide to skvele. Ide to ako... no proste tak, ako to vždy šlo. To je jasné. Nebolo žiadne dejavu, každý toho urobil dosť mimo formáciu alebo reformáciu alebo ako to chcete nazvať. Sme dosť veľký na to, aby sme sa do toho zase dostali a všetko išlo bez problémov. Keby nejaké problémy boli, tak...
Tak by ste v tom ďalej nepokračovali?
Presne tak... nielen, že by sme v tom nepokračovali, ale nikto by sa o to ani nezaujímal. Myslím, že každý bol k tomu trochu nedôverčivý, pretože už to bola nejaká tá doba... raz sme sa do toho pustili a odštartovali sme turné a ešte sme začali písať spoločne skladby... všetko to znovu klape, akoby sa ani nič nezmenilo. Dúfajme, že ľudia sa už na toto prestanú pýtať... UŽ SA NEPÝTAJTE, MY SME V POHODE!!!
Robíš na skladbe, pokiaľ nie je hotová alebo máš vždy rozrobené časti rôznych piesní, ktoré robíš v rôznu dobu?
V minulosti sme to robili všelijako. Skúšali sme robiť všetko možné, aby sme spoznali, ako ti to ide najlepšie. Každopádne Kevin Shirley, náš producent, má svoj vlastný štýl práce a ide to veľmi dobre. Jeho spôsob je taký, že sa robí jedna vec po druhej, čo je lepšie, než to robiť všetko po častiach, napríklad gitary pre každú skladbu, časť po časti alebo skladbu po skladbe. Robíme taktiež rovno spev a refrény priamo k tej ktorej skladbe.
Ako šlo písanie skladieb po skončení únavného turné?
Hociktoré písanie skladieb nie je nikdy práve ľahké. Len prísť s novým nápadom a novým materiálom je vždy veľmi náročné.
Za tu dobu ste to už ale prekonali?
No, to je skôr tak, že ten tlak je to, čo robí nový materiál dobrým, pretože my sme vždy pracovali pod tlakom. Vždy sme si na písanie vyhradili pevne stanovenú dobu. Aby som to viac priblížil ľuďom, ktorí nepíšu skladby, tak je to niečo podobného, ako pripravovať sa na skúšku... i keď písanie je oveľa príjemnejšie.
Kto písal texty na nový album?
Tak to je skutočne ťažké. Skutočne nemôžem povedať, koľko skladieb je na novom albume a kto ich písal, pretože toto sa objaví na webe, že áno? Problém je v tom, že toto je tá vec, ktorú ľudia nechcú počuť príliš skoro, ale chcú to vedieť až tesne pred vydaním albumu, inak všeličo do vydania albumu zabudnú. Web je veľmi rýchly. Behom hodiny od zverejnenia na webe to vie celý svet, a pretože v rôznych krajinách je rôzny dátum vydania, tak tým môžeš veľa ľudí okradnúť o bezprostredný zážitok. Rovnako je to s názvom albumu, obalom a pod. Samozrejme, že máme už niekoľko nápadov, zatiaľ sme sa na ničom nedohodli a i keby áno, tak ešte nejakú dobu nebudem o tom hovoriť.
Máš vymyslený názov skladby už pre skladaním? Hovorí sa, že o názve skladby uvažuješ ako o prvej veci a potom písanie riadiš tým, čo máš v hlave?
Až po napísaní, väčšinou po napísaní. U deviatich z desiatich skladieb až po napísaní. Úplne na začiatku máš nejakú ideu a okolo nej píšeš skladbu. Vždy veríme, že skladba je taký malý príbeh. Potom vyberieš z textu niečo, čo vystihuje celú skladbu. Slová sú dôležité... síce nie najdôležitejšie. Povedal by som, že viac je dôležitá hudba a melódia vokálnych liniek. Tým ale nechcem povedať, že text môže byť plný hovadín. Preto sme sa ich vždy snažili písať tak, aby si v nich ľudia mohli nájsť všetko čo chcú. Myslím si, že text musí pre nás stále niečo znamenať a to je to, prečo melodické linky musia byť skutočne silné, skutočne silné. Tým sa občas musíme zaoberať, pretože niekedy musíš hľadať kompromisy v slovách, keď máš veľmi silnú melódiu a k tomu môžeš použiť len niektoré slová. Niektoré slovo už mám, ale nemôžem ho použiť, pretože píšem podľa slabík. Ak máš nejaké konkrétne slovo, ktoré chceš použiť a ono tam nesedí, pretože by malo mať tri slabiky miesto dvoch. Takže musím potom hľadať iné slovo, ktoré má rovnaký význam a je na tri slabiky. No a tu to začína byť ťažké, pretože nie vždy môžeš prísť na slovo, ktoré znamená presne to, čo chceš povedať. Občas to robí pekne veľké problémy. To nie je ako písanie poézie. Pokiaľ píšeš na melódiu, tak to musí sedieť. No a uberať z melódie nie je moc časté, obzvlášť pokiaľ je tá melódia skutočne silná, tak ju môžeš nechať neporušenú. Inak by so to ľuďom ťažko páčilo.
Sú všetky skladby dané do nejakého celkového konceptu?
Mnohokrát sa nás pýtali, či toto je koncepčný album. Pravda je taká, že jediný koncepčný album, aký sme kedy mali bolo Seveth Son Of A Seventh Son a o to sme taktiež dopredu plánovali. Hlavným dôvodom k tomu bolo to, že sa nám to zdalo ako veľmi dobrá myšlienka, zatiaľ čo veľa ľudí považovalo celkom dosť našich albumov za koncepčných, pretože tie albumy mali veľkú obrazotvornosť a silné spoločné pasáže vo viacerých skladbách. Najlepším príkladom je Fear Of The Dark, kde sa téma strachu (fear) objavuje v niekoľkých skladbách. To bola ale náhoda. Bolo to podvedomé, asi sme mali všetci vtedy strach, neviem, bolo to tak, ako to bolo. Nemáme tendenciu analyzovať príliš to, čo robíme. Jednoducho píšeme skladby... ako najlepšie vieme a potom sa len pokúšam z toho dostať to najlepšie.
Ako sa podľa teba tieto nové skladby adaptujú na koncertoch?
Dá sa celkom dobre predpokladať, ktorá skladba bude asi dobrá live. Deväť skladieb z desiatich, ktoré píšeme, berieme ako isté skladby na album, ktoré nemusia bezpodmienečne fungovať na javisku a to je potom problém. Samozrejme, že sú očakávania a keď si myslíš, že toto môže byť dobrý livesong zahráš ho a ono... cítiš, že je to celkom dobré a predsa si musíš povedať, že niečo nie je v poriadku. Myslím si, že veľa skladieb na novom albume bude dobré live. Je tam taktiež pár skladieb, ktoré považujeme za skvelé, ale tie nemusia byť každopádne skvelé na koncerte.
Snažíš sa písať skladby pre pódium?
Myslím, že to robíme. Väčšinu času sa snažíme robiť a písať pre živé vystúpenia, pretože cítime, že sme LIVE KAPELA! Vždy sa snažíme hrať naše nové skladby. Nové skladby ťa robia šťastným a si na ne pyšný tak, akoby si mal byť. Sú v tebe a ty chceš vyliezť a hrať čo najviac nového materiálu. Keď už sme u toho: posledné turné k Ed Hunterovi bolo úplne niečo iné, bolo to pre nás niečo nové, robiť podporu predaja k počítačovej hre, keď nebol žiadny nový materiál. Bolo to po prvýkrát, čo sme niečo takého robili. Na všetko sme sa pozerali úplne inač. Všetky turné k albumom, ktoré sme robili sú postavené na tom, že hráme absolútne sebaisto i kvôli novým skladbám. Nikdy nevystupujeme iba s jednou či dvoma novými skladbami, normálne ich hráme tak šesť alebo sedem. Zatiaľ čo veľa kapiel hrá nové veci zdržanlivo, pretože majú tendenciu hrať koncert s najväčšími hitmi a do toho prihodiť jednu či dve nové skladby. My sme takí nikdy neboli. Vždy sme vystupovali s tým, čo sme považovali za najlepšie, čo sme cítili, že je najlepšie. Neustále hráme staré veci, ale to sú veci, ktoré chceme hrať. Často sme žiadaní, aby sme hrali tú alebo onú skladbu, ale my si robíme to, čo sami chceme. Myslím si, že by to tak malo byť, pretože by sme skončili ako kabaretové číslo.
Kde čerpáš inšpiráciu k novým skladbám?
Smiech... otázka za šesť miliónov dolárov. To, čo by každý rád vedel. Na to sa ma už ľudia pýtali tak veľakrát, ale môžem jedine povedať, že sám nepoznám odpoveď.
Sú to veci či udalosti, ktoré sú v tvojom živote alebo veci, ktoré si videl, zvláštne udalosti?
Všetko z toho. Pokúšam sa získať inšpiráciu odkiaľ je to len možné. Niečo ťa napadne práve v nejakej tej situácii a ty si to musíš hneď zaznamenať. Niekedy je to zvláštne, keď sa od nejakej myšlienky nemôžeš odtrhnúť a potom sa nato pozrieš po niekoľkých týždňoch a máš pocit, že už to nie je tak dobré, ako si si myslel. Ale na druhej strane niektoré myšlienky, ktoré pred tým neboli nič moc, ti teraz pripadajú lepšie. Keď máš ale skutočne silnú myšlienku, máš dobrý pocit vždy, ale zároveň sú tu taktiež obavy, či je to skutočne tak dobré, ako si myslíš. Myslím, že to je najväčší tlak, pretože ide o osobnú záležitosť. Prísť s novým materiálom, je vždy najviac stresujúce a obávané. Máš svoje štandardy, ktoré máš konfrontovať s cudzími, ale nechceš sa zas opakovať. Myslím, že niektoré kapely sa opakujú a snažia sa zvonu vytvoriť úspech, ktorý mali určitým albumom. My toto nerobíme a nikdy sme to ani nerobili. Chceme robiť materiál, ktorý je iný, nový a pre nás osviežujúci a nie taký, akoby ho chceli iní ľudia. Nemáme pochybnosti a v tomto postoji sme dosť tvrdohlaví, pretože sme presvedčení, že je to správne.
Ovplyvňujú ťa stále nejaké kapely?
Nemyslím si to. Ale to je vždy problém, keď prídeš s niečím, čo znie podobne ako niečo od niekoho iného. Pokiaľ niekto hovorí: „Tá či tá skladba znie ako od niekoho iného“, tak je to v poriadku, pokiaľ si to tak urobil neúmyselne. Ale ak to robíš úmyselne, tak to nie je moc dobré, ale musím priznať, že pokiaľ sa píše nová vec, tak môže byť možné všetko. Každý je ovplyvnený tým, čo počuje a vidí, inač si mŕtvy!
Je to horšie alebo lepšie pracovať ďaleko od domova?
Skutočne trápna otázka. Pre mňa osobne je to pozitívne, pretože ťa nezdržujú tie normálne rodinné záležitosti. Na druhej strane mám rád prácu doma, pretože som usadený a som uprostred svojej rodiny. Byť usadený je fajn, ale byť doma je taktiež problematické, pretože sa tam toho toľko deje, že môže byť ťažké sa sústrediť na to, čo robíš. Druhá strana mince: byť z domu ťa taktiež môže vytrhovať od práce, pretože sa stále snažíš myslieť na to, čo sa deje doma. Nemôžeš sa taktiež sústrediť, pretože si smutný, pokiaľ nie si s rodinou. Ja osobne si myslím, že iné prostredie je skutočne pozitívna vec. V týchto dňoch to cítim dosť silno, ako kedykoľvek pred tým. Všetci to tak cítime. Hovorili sme o tom a zhodli sme sa, že je to veľmi ťažké... ale predsa je to naša práca, vždy bola a naše rodiny to vedia a chápu to. Nahrávanie albumu, ideme na turné – to je náš život. Je to zábava, ale je ťažké byť ďaleko od rodiny. Je to najťažšia vec, s ktorou sa musíš vyrovnať, keď si mladý.
Myslíš, že masívny rozvoj moderných technológií umožní, aby ste všetci pracovali doma, ale stále ako kapela?
Samozrejme. S ISDN, digitálnymi technológiami, satelitmi a všetkým tým podobným bude možné robiť veci z domu, narozdiel od predošlej doby. Ale nakoniec musia byť aj tak všetci pohromade a robiť album spôsobom ako vždy, ísť do štúdia a robiť tam. Rovnako tam musíš ísť a sústrediť sa niekoľko hodín denne a je jedno, či si doma alebo nie. Pokiaľ si už v štúdiu, tak ti je všetko ukradnuté. Vonku môže snežiť alebo byť perfektné počasie... je ti to jedno, pokiaľ si zahrabaný dole v štúdiu.
Ako sa bude vyvíjať Eddie v novom tisícročí?
Nepripadá mi, že by sa mal nejako vyvíjať, možnože bude skôr v pozadí, pretože my sme teraz vpredu. Skutočne neviem. Myslím, že bude viac strhaný, ale zakaždým vlastne vypadá lepšie. skvelá vec na ňom je, že je nadčasový. Možno, že s vekom bude dospelejší. Ktovie, čo bude nabudúce... to je ale to skvelé.
Uvedomuje si kapela, aký veľký význam má pre fanúšikov?
Áno, jasné, že áno. Dosť si to uvedomujeme a snažíme sa to využiť na maximum, ako je to len možné. Nie je to niečo, čo by sme plánovali zámerne. Môžeš mať nejakú predstavu potom, čo máš už album, singel alebo niečo, ale to je úplne niečo iného než to, o čom premýšľaš úplne na začiatku. Nebolo to tak, že by sme si sadli a povedali si: „Tak teraz potrebujeme maskota.“
Dočkáme sa niekedy ženskej verzie Eddieho?
Musím sa priznať, že to je niečo, o čom sme už uvažovali, ale skôr zo srandy. Dá sa prísť s akoukoľvek morbídnou predstavou. V jeho svete je možné všetko.
Ako na teba pôsobia niektoré cynické výroky typu, že „metal je mŕtvy“?
Počas posledného turné sme to párkrát počuli. Vôbec na to neberiem ohľad. Nezaujíma ma, či hovoria, že metal je mŕtvy alebo živý, skutočne. Nezaujíma ma to, nezaujíma ma ani, ako nás ľudia nazývajú. Nazývaní sme boli všelijako. Je mi jedno, či sa to nazýva „metal nového tisícročia.“ Fakt ma to nezaujíma a pochybujem, že ostatných áno. Mám pocit, že ľudia nás berú ako metalovú kapelu. Myslím, že to sme. Nemyslím, že sme niečo zvláštneho.
Zaraďuješ vás do nejakého žánru?
Myslím, že sme začali ako „Heavy kapela“, heavy rocková kapela, ten druh, ktorý bol neskôr známy ako „heavy metal“ alebo to bol jednoducho len metal. Dnes je plno druhov: death metal, black metal a pod. Myslím, že pokiaľ budeme fungovať, tak si nás môžu nazývať ako chcú.
Ak sa teda album ukáže na pultoch niekedy na jar, kedy vás fanúšikovia uvidia na pódiách?
V lete.
Veľké turné?
Podľa našich štandardov to bude skôr kratšie turné, čo ale i tak znamená najmenej šesť mesiacov, ale ktovie, ako to bude vypadať. Keby sme mali ísť všade, bolo by to i dvanásť mesiacov.
Máš veľkú rodinu, ako sa vyrovnáš s tým, že budeš tak dlho preč?
Nie je to nič nové a oni vyrastali so mnou na cestách. Väčšinou ich beriem so sebou kedykoľvek chcem. Ale niektorí majú školu, takže to je potom ťažšie, takže na cesty ich môžem brať so sebou len cez prázdniny a víkendy. Ale niekedy je to nemožné vziať ich na víkend, keď hráme napr. v L.A.
Majú tvoje deti radi rock´n´rollový životný štýl?
Áno, majú! Páči sa im na turné. Rovnako ako ja alebo ktokoľvek iný i oni sú občas presýtení cestovaním, ale to nie je moc často. Pokiaľ by ktokoľvek cestoval toľko, ako my, tak by toho bol pochopiteľne presýtený. Páči sa im spoznávať všetky tie nové miesta.
Budú ťa nasledovať v rockovej kariére?
To neviem. Jeden z nich hrá rád na klavír. Pokiaľ to nenechá, tak určite bude raz lepší ako ja. Jedna zas rada spieva... zase: možno bude lepšia. Skutočne je mi jedno, čo robia, hlavne, že ich to baví.
Ste bohatí, úspešní. Čo vás núti robiť stále to isté po dvadsiatich rokoch?
Baví nás to. Je to zvláštne. Keď ideš na turné, nemôžeš vycestovať povedzme na mesiac, ako to veľa kapiel robí. Sme úspešní po celom svete už po dlhú dobu. Stále sú krajiny, kam by sme chceli ísť, ale nie je príležitosť byť tam, trebárs tak často, ako by sme si priali. Zvláštne, pokiaľ robíme ročné turné ako to nadchádzajúce, stále sa nedostaneme všade, kam by sme chceli. Je to k zblázneniu. Je to jedna z tých vecí, ktorá je spojená s úspechom. Ale je to celkom príjemný problém a my sme vďačný za to, že ich máme. Ideme na dlhé turné, aby sme sa dostali všade, ale garantujem vám, že až sa vrátime, tak budeme dostávať emaily od fanúšikov, ktorí sa budú pýtať, prečo sme ich vynechali. Podobne to bolo u Ed Hunter Tour, ale je treba povedať, že sme práve teraz v decembri ukončili rok trvajúce turné. Je dôležité hrať všade, kde to je len možné. Ja milujem hranie na pódiu a to je to, čo ma k tomu stále ten celý čas ťahá. A k tomu, aby som mohol ísť na turné, je práve album. Keď skončíš turné a chceš ísť zase, tak potrebuješ ďalší album.
Veľa vašich piesní je ovplyvnených filmom. Si veľký filmový fanúšik?
Nie. Rád sa pozerám na filmy, ale nič moc sa v tom nevyznám. Nezbieram filmové série či niečo podobného.
Zaujímaš sa o nové technológie ako sú internet, DVD, MP3 a pod.?
Samozrejme, veľmi. Milujem to. Myslím, že je to veľmi zaujímavé. Taktiež keď sme na turné tak ako sme, tak je pre nás internet dar z nebies. Sme neustále v kontakte, všetko môžeme vybavovať z hotelovej izby. Je to skvelé. Necítiš sa odrezaný. Satelit je taktiež skvelý. Keď si na cestách, tak môžeš sledovať futbal a šport, i keď si pekne ďaleko. Kedysi sme mohli sledovať len lokálne televízie a nemali sme vôbec potuchu, čo sa deje doma, pokiaľ si neutratil obrovské sumy za telefón. Myslím, že je to dôležité. Necítiš sa izolovaný.
Čo si myslíš o MP3 debatách, ktoré sú teraz tak časté?
Myslím, že je to ako keď začínali cédečka. Nahrávacie spoločnosti sa veľmi obávali kvality CD, minidiskov a podobne. Báli sa, že ľudia si ich budú kopírovať a nekupovať, ale to sa ukázalo ako neopodstatnené. Dnes je to to isté s DVD alebo VHS, keď začínali. Síce kvalita VHS nie je tak dobrá, ale to ľudí neodradilo od toho, aby chodili do kina. Naopak to zvýšilo záujem o kiná. Myslím, že niečo takého môžu priniesť i MP3. Myslím, že to získa viac ľudí práve pre koncerty. Uvidíme. Live show si môžeš vypočuť na CD, ale nemôžeš si vychutnať tu bezprostrednú atmosféru, ktorá je na takých vystúpeniach, ako sú trebárs naše. Šou si je potrebné vychutnať osobne. Nemám žiadne problémy s novými technológiami a bol by som pokrytec, keby som mal.
Vaša kapela ukazuje veľmi aktívny záujem o vašu web stránku. Myslíš, že je to tá cesta, ktorou by mali ísť informácie?
Internet je fantastický a myslím si, že je dôležité dodržovať aktuálne informácie. Mám tým na mysli to, že väčšina ľudí na internete zháňajú informácie, ktoré pred nimi ešte nikto nemohol mať, ale to nie je to najlepšie. Povedal by som, že to je ako povedať niekomu, ako skončí film pred tým, než ho uvidí. Osobne si myslím, že to nie je to, čo by ľudia chceli.
To môže byť dosť otrepaný pohľad. Poznám niekoľko ľudí, ktorí sa pozerajú na film roku na nekvalitnej kópii len preto, aby to mohli vidieť skôr než tí ostatní. Ten film odsúdia skôr, než by ho videli v dobrom rozlíšení, s dobrým zvukom alebo so správnou atmosférou.
Presne, mám pocit, že internet je niečo takého. Myslím, že ľudia radšej vidia film, čítajú si knihu alebo počúvajú album skôr, ako vyjde oficiálne a povedia si „wow“ a sú prekvapení alebo nie sú, jednoducho podľa seba. Bezprostrednosť internetu môže byť niekedy dobrá vec, ale niekedy to môže človeka obrať od zážitku z reálneho produktu.
Ďakujem Steve. Up The Irons!
Iron Maiden Slovensko 2002 - 2024
Powered by Websupport