12/12/2005 - Paul Di'anno rozprával pre www.battlehelm.com

Aký je dôvod tvojho návratu do Anglicka?
Robím tu promotion mojej novej knihy „The Beast“ a budem robiť prvý koncert v Londýne po piatich rokoch.

Je to hrozne dlhá doba odkedy som Ťa naposledy videl.
Priateľu, v Anglicku som nežil dvadsať rokov. Momentálne žijem v Brazílii. Takže, podľa môjho priezviska asi vieš, že mám talianske korene a v Brazílii sa nachádzajú milióny ľudí s talianskym pôvodom. Pravdepodobne viac ako Portugalcov alebo Španielov. Mám tam tiež rodinu, ale žijem tam len od roku 1998. Predtým som žil v Los Angeles a to bolo miesto, kde som celý ten čas bol. Vrátil som sa do Anglicka na tri týždne, ale neznášal som to tam, tak som si zbalil kufre a odletel späť do Los Angeles.

Ako sa vyrastalo chlapcovi s latinským pôvodom v londýnskom East Ende?
Nebolo to také ťažké, ako vyrastať v LA v 80tych rokoch. Poviem Ti, tie svine nenávidia každého, kto nemá peniaze, alebo tiež anglicky znejúce meno. Ak sa nevoláš napríklad „Jones“, správajú sa k tebe ako ku kusu hovna. Zaobchádzalo sa so mnou ako s odpadom, pretože sa volám Di’anno. Rovnako tak s mojím kamarátom, ktorého meno je Mercado. Tiež latinský policajti sa k tebe správali zle. Bolo to, a možno ešte je absolutne rasistické miesto. Dostal som dokonca guľku do nohy v dobe, kedy som tam žil (Paul mi ukazuje jazvu na jeho nohe)!

Brazília je skvelá, nikdy som nemal v živote toľko sexu, ako tam!!!
Áno, Brazília je skvelé miesto a ako určite vieš, neexistuje tam niečo, ako škaredé ženy. Keď sa tam objavíme, príde na nás 15 000 ľudí a je to nekončiaca energia od začiatku do konca. Spoločensky, Sao Paulo a Rio môžu byť skutočne dodrbané kriminalitou, i keď nie všetci žijúci tam sú kriminálnici. Raz nás pozval jeden chlapík po koncerte k nemu domov a po príchode sme tam narazili asi na stovku chlapíkov z jeho gangu. Pár osôb z kapely malo strach, ale dopadlo to všetko super (našťastie) a správali sa k nám ako ku kráľom. Podelili sa s nami o všetko čo mali a to znamená veľa, nakoľko veľa z nich nemá vôbec peniaze na živobytie. V LA by to bolo ako „srať na toho chlapa, srať na tamtoho“.

Možno preto, že vyzeráš ako Mike Muir (Suicidal Tendencies), a to by mohlo byť v LA nebezpečné!
Och Bože, nezačínaj aj ty. Už ma to začína srať, ha ha. Vlastne mám fotku s Mikeom a mohli by sme byť bratia, že? Tiež s tým chlapíkom z Limp Bizkit (Freddie Durst)... Zvláštne je, že ja som takto vyzeral ešte v 80tych rokoch, po tom ako som opustil Iron Maiden, a jeden fanúšik mi nedávno napísal, ako títo noví biely rapperi imitujú môj výzor, ktorý som mal roky.

Povedz mi o všetkých kapelách v ktorých si pôsobil.
Po Iron Maiden som bol u Lone Wolf, neskôr u Gogmagog, ktorí mali byť super kapelou, ale sú to sračky, nakoľko sme ani nemohli napísať náš vlastný materiál! Zasraté texty Jonathana Kinga - „je to ilegálne, je to nemorálne, ale je to zábava“. Aké drogy asi užíval, sakra? Môj trojročný syn by napísal lepšie! Nahradil som tam Davida Coverdala za mikrofónom, Cozyho Powella nahradil Clive Burr, bol tam ešte Janick Gers a Pete Willis. Ďalší prípad: prišiel som, videl som a zdrhol som, ha ha. Battlezone boli o šialenstve nukleárnej vojny, názov kapely Killers som v skutočnosti nevymyslel ja. Moja sólo kapela sa nazýva Di'Anno a všetci členovia pochádzajú z Brazílie. S Killers sme sa dali dokopy po šiestich rokoch a dôvodom je, že mi pomáhajú propagovať „The Beast - Live“. Po skončení však plánujeme nahrať ďalší album Killers. Je to trochu ironické, ale náš nový basgitarista vyzerá presne ako Steve Harris, ha ha. V skutočnosti len ja a Cliff Evans (ex Tank), sme jediní pôvodní členovia Killers.

Bol som dosť zaujatý vydaním „The Beast - Live“.
„The Beast - Live“ je zbierka skladieb od roku 1984 dodnes, obsahujúca... och, Bože... veľa rôznych zostáv, ha ha! Nájdete tu Stevea Hopgooda a Johna Gallaghera (ex Raven), rôzne zostavy Killers a Battlezone. Aj napriek tomu, že sú tam skladby hovorené v Angličtine, Ti neviem povedať odkiaľ sú!

Ako si vstúpil do Iron Maiden?
Bolo to na vysokej škole Leyton County vo Východnom Londýne, kde som práve nastupoval a Steve Harris končil. Náš vzájomný priateľ mi povedal, že istá kapela Iron Maiden hľadá speváka. Bol som vtedy v punkovej kapele, ale zašiel som sa na nich pozrieť a skoro som sa počúral od smiechu a odišiel. Naozaj! Po skončení školy sa to opäť zopakovalo a prihlásil som sa na skúšku, kde som s nimi odohral zopár skladieb Deep Purple. Bavili sme sa a v nedeľu večer ku mne prišiel Steve so správou, že mám job. Mal som šestnásť a ostatné je história!

Hovoriac o histórii, ako pre teba skončilo pôsobenie u Iron Maiden?
Zbožňoval som prvý album, mal viac punkový nádych, ikeď produkcia mohla byť lepšia. Druhý album, „Killers“, už mi moc nesedel a ak mám byť úprimný, v mojom veku som veci nebral tak vážne, ako ostatní chlapci v kapele, ktorí boli omnoho starší. Jednu chvíľu som bol chlapec z ulice a druhú som mal brať veci, akoby to bolo ako krájať chlieb. Začal som piť a brať drogy. Posral som to všetko... Nebol som spokojný, ako s albumom a celkovo aj so samým sebou. Nechcel som tam vôbec byť. A ak nie si schopný dávať 100% do kapely akou je Iron Maiden, najlepšie je zmiznúť do riti. Jednoducho som sa objavil, povedal im, ako to cítim a odišiel preč. Nie je tu žiadna nevraživosť a som rád. Momentálne som omnoho lepší hudobník, akým som bol predtým. Iron Maiden boli Steveovým dieťaťom a Killers je mojím. Pamätám si, ako som Stevea stretol pred šiestimi rokmi v Portugalsku, má tam dom rovnako ako ja. Vieš, že tam má aj vlastný bar nazvaný Eddie's Bar? Ja a Nono (Norbert z kapely Trust) sme sa tam vybrali a dosť sa naštvali, pretože sme ho nemohli nájsť. Nachádza sa na vrchu jednej hory, ha ha.

Čo si myslíš že by sa stalo, ak by si zostal ich spevákom?
Som si istý, že by sme neboli takí úspešní. Pravdepodobne by sme neslávili úspech ako s Bruceom Dickinsonom, on je ten pravý spevák pre Iron Maiden. Maximálne sa hodí k ich štýlu.

Je skladba „Charlotte The Harlot“ naozaj o skutočnej osobe?
Áno, je to pravda. Jej meno je High Hill Lil a je vlastne stará prostitútka. V skutočnosti bola viac cundra, ha ha. Chcem tým povedať, ak si k nej prišiel s fľaškou chlastu, alebo troškou speedu, mal si isté, že ju pretiahneš. Bola legendou v Walthamstow, každý ju poznal... mala okolo 45 a bola to naozaj poriadka mrcha... išla s každým od 15 vyššie, ha ha. V skladbe sa hovorí, že žila na Agátovej ulici (Acacia Avenue), ale v skutočnosti to je Markhouse Road. Je to presne pred vstupom do Leytonu, viem to, pretože som tam žil.

A čo skladba „Running Free“?
„Running Free“ je o mne v mojich rokoch dospievania. Moja matka ovládala môj život, ale povedala mi „žiješ v zlej oblasti, ale rob, čo môžeš a uvidíš čo sa stane... pokiaľ nikomu neublížiš, proste sa s tým vysporiadaj“. Dostal som sa však do problémov so zákonom a to je jediná vec, ktorú by som chcel zmeniť... ten zármutok, ktorý som spôsobil mojej úbohej matke. Nikdy som nepoznal svojho pravého otca, ale môj otčim bol naozaj fajn. Vošiel do izby, kde nás našiel šňupať speed a zotrel ho metličkou, ak to nebol heroín alebo niečo tvrdšie. Nemám rovnaký postoj k svojim deťom, ak ich s niečím nájdem, tak to z nich vytlčiem.

Zažil si a prešiel toľkými vecami, ktoré opisuješ v svojej knihe... vertical-align: ;vertical-align: ;
Áno, mám veľa dobrých spomienok z čias Iron Maiden. Stretávanie veľa zaujímavých ľudí na turné, hranie v Top Of The Pops a fakt, že sme boli niečím, čo zmixovalo hardcore punk s heavy metalom. V dnešnej dobe tu sú kapely, ktoré to robia, ale už to nie je rovnaké ako u Iron Maiden alebo Sex Pistols. Boli to počiatočné kapely a zmenili svet naveky.

Nejaké posledné slová?
Áno, chcel by som mať epitaf so slovami „Tu leží skladateľ, prekliato dobrý skladateľ“ a nie „Tu leží hudobník“.

Zdroj www.battlehelm.com