26/10/2008 - ROZHOVOR BRUCE DICKINSONA A STEVE HARRISA PRE ČASOPIS CLASSIC ROCK

V čase, keď Mick Wall (autor oficiálnej biografie Iron Maiden) pracoval ako žurnalista na „voľnej nohe“, podaril sa mu husársky kúsok. Na zlosť oficiálnemu manažmentu, nahrávacej spoločnosti kapely a redakciám časopisov sa mu v roku 1999 podarilo zorganizovať stretnutie s Bruce Dickinsonom a Steve Harrisom. Tento rozhovor, ktorý je prvým od návratu Bruceho a Adriana, vyšiel v roku 1999 v časopise Classic Rock.

Iron Maiden: diabol, ktorého poznáte

Takto Steve Harris opísal Bruce Dickinsona, keď sa začalo šepkať, že by mohol nahradiť na speváckom poste Blaze Bayleho. V tomto exkluzívnom rozhovore vysvetľujú Steve Harris a Bruce Dickinson skutočné dôvody jeho návratu do Iron Maiden.

Vo februári [1999], keď táto správa vyšla, o tom už aj tak všetci vedeli. No aj tak tomu väčšina fanúšikov nechcela veriť. Bruce späť v Maiden? Adrian tiež? To musí byť asi vtip. Ale nie, bolo to čierne na bielom, oficiálne vyhlásenie pre novinárov. Všetko, čo sa v ňom hovorilo, bolo: „Bruce Dickinson a Adrian Smith sú opäť členmi Iron Maiden“ a nasledovalo pár bodov, ako napríklad, že to bude po prvýkrát, čo bude Iron Maiden vystupovať s troma gitaristami, že od júla do septembra budú koncertovať v Amerike a potom nahrávať nový štúdiový album, ktorý by mal vyjsť začiatkom roka 2000 a nasledovať bude svetové turné. Och, a aby sa nezabudlo, v lete sa ešte vydá počítačová hra Ed Hunter.

Žiadne citácie, žiadne pozadie. Žiadne náznaky toho, čo tomuto vyhláseniu predchádzalo. A čo bolo naj zvláštnejšie, žiadna zmienka o Blaze Baylem, ktorý sa 5 rokov snažil nahradiť Bruceho na speváckom poste.

Ale, ako obyčajne, najzaujímavejšie informácie sa nachádzajú mimo oficiálne vydaných správ: ako napríklad, že Bruce sa za posledných 6 rokov snažil osobne (a hudobne) čim najviac vzdialiť vplyvu Iron Maiden. Alebo, že v zakladajúcom členovi, basgitaristovi a hlavnému skladateľovi skupiny Steve Harrisovi zostalo voči bývalému členovi tak malo úcty, že sa o ňom minulého roku [1998] v tlači vyjadril: „Bruce by natočil aj country album, ak by si bol istý, že sa bude predávať“.

Tak čo sa teda stalo, že zmenili názory? Aby sme to zistili, časopis Classic Rock bol v marci 1999 exkluzívne pozvaný do Portugalska, kde skupina relaxovala a písala nové piesne. Začal som s rozhovorom s Bruceom. Kde a kedy vlastne vznikla myšlienka na vrátenie sa do skupiny?

„Vznikla v tom istom roku, kedy som od kapely odišiel – pri rozhovoroch s novinármi,“ hovorí s kyslým úsmevom. Bolo to prvýkrát, čo ho skupina oslovila. „Keď to bolo prvýkrát naznačené [Rodom Smallwoodom – manažérom Iron Maiden], tak som povedal: 'No, myslím, že by to bola veľmi dobrá príležitosť. Ale je tam pár vecí, ktoré ma znepokojujú...'“

Najvážnejšia bola podľa Bruceho otázka, či „natočíme skutočne umelecko špičkový album“. Jedným z dôvodov, prečo Bruce začal byť znechutený bolo, že od začiatku deväťdesiatych rokov Steve trval na tom, aby sa albumy nahrávali v jeho vlastnom štúdiu, ktoré si postavil na svojej farme v Essexe. Ale aj fakt, že sa stal popri technikovi Nigelovi Greenovi aj producentom albumu. Túto situáciu Bruce vnímal ako kontra produktívnu.

„Jednoducho si myslím, že zvuk na posledných albumoch, ktoré som s Iron Maiden urobil, bol otrasný,“ povedal Bruce v interview pre knihu, ktorú som v tej dobe písal.

Len vtedy, keď Steve súhlasil s tým, že album bude produkovať človek zvonka a album sa bude nahrávať niekde inde, ako v jeho domácom štúdiu, Bruce pochopil, že to Steve s jeho návratom do skupiny myslí vážne.

„Keď sme mali prvé stretnutie, mojou najväčšou obavou bolo, ako budem vedieť, že album bude veľmi dobrý, pretože ak urobíme ďalší album, musí byť perfektný, ak bude iba dobrý, tak to nestačí. A Steve k tomu ihneď dodal: 'Myslím, že budeme potrebovať nového producenta. A myslím, že to nemôžeme robiť v rovnakom štúdiu. Musíme to robiť v najlepšom štúdiu, aké môžeme nájsť.' V tom momente som skoro omdlel!“

Ak Bruce považoval Steveho ponuky ako znak zmierenia, tak Steve to odmieta s tvrdením, že nájsť nového producenta a nahrať album niekde inde je čisto zhoda okolností. „Problémom je, že Nigel Green bude v dobe, keď ho budeme potrebovať zaneprázdnený,“ potvrdil Steve, „takže producenta budeme hľadať niekde inde. A, mimochodom, album môžeme nahrávať niekde v zahraničí.“

Kdekoľvek a s kýmkoľvek následujúci album nahrajú, Bruce tvrdi: „Teraz, keď sme opäť všetci spolu, Iron Maiden bude opäť prinajmenšom najlepšou heavy metalovou kapelou sveta. Nenatočíme album, ktorý ostane v pamäti mesiac a predá sa ho 15 miliónov kusov. Možno ak predáme dva, alebo tri milióny nosičov, ale urobíme kurevský dobrý album – tak to je album, ktorý sa oplatí natočiť.“

„V tomto teda nepristúpim na žiadne kompromisy. Pretože Iron Maiden na svojom vrchole nezvolí pár kĺučiek, ktoré ju, čo sa týka predaja nosičov, posunú do pozície, kde sa teraz nachádza napríklad Metallica. Ja tu vidím príležitosť, aby sa Iron Maiden opäť dostala na piedestál.“

Bruce stále rozmýšľa nad tým, čo vníma ako „zahodenú šancu“ albumu Somewhere In Time z roku 1986. S Iron Maiden v dobe najväčšej komerčnej slávy mal pocit, že je tá správna doba natočiť Maidenovský album typu Physical Graffty. Bruce dorazil do štúdia ozbrojený pár akustickými piesňami, o ktorých si myslel, že kapele „prinesú čerstvé myšlienky a trochu nás precvičia.“ Ale piesne boli Steveom všetky zamietnuté a aj napriek tomu, že album Somewhere in Time bol v Amerike najpredávanejším (predalo sa tam vyše dvoch miliónov kusov), zasialo to semeno nespokojnosti, čo nakoniec vyústilo v Bruceho smerovanie k sólovej kariére.

„Bolo to roky pred tým, ako Guns N' Roses vydali svoj album GNR Lies,“ hovorí. „Roky pred celou tou unplugged módou. No my sme urobili iba ďalší Iron Maiden album – bol dobrý, ale nič, čo by zamútilo vody – z tých, čo voľakedy viedli, sú teraz tí, čo nasledujú ostatných...“

Bruce je presvedčený, že tento opätovný spoločný album bude vyrovnávať akýsi balans. „Od kedy som prišiel do kapely pri albume The Number Of The Beast (1982), cez album Piece Of Mind (1983), Powerslave (1984) a Live After Death (1985) sme mali úžasné obdobie – každý album bol nielenže lepší, ako ten predchádzajúci, ale sa aj lepšie predával,“ spomína. „Našou úlohou na tomto albume je toto všetko prekonať.“

Steve je zasa presvedčený, že musia urobiť čo najlepší album, aký sa dá, no nie je si istý, že či najlepšie albumy natáčal celú tu dobu, či už s Bruceom, alebo bez neho. „Bude to album, ktorý natočme teraz a bude taký, aký bude,“ hovorí. „Ak bude kombinácia správna, a budeme z toho mať dobrý pocit, čo si myslím, že bude, bolo by to fantastické. Ak sa dáme všetci dokopy a začneme pracovať na novom materiály, tá iskra tam bude. Myslím, že o tom niet pochýb, že to bude veľmi silný materiál...“

Ale skôr, ako nás Bruceho návrat unesie, zamyslime sa nad človekom, ktorého kapela nechala za sebou, Blaze Bayleho.

Kritikmi v Anglicku nie veľmi dobre hodnotené albumy nahraté s Blaze Baylem – The X Factor z roku 1995 a Virtual XI z roku 1998 – sú pravdepodobne najkontroverznejšie albumy, aké Iron Maiden natočili. Temnejšie, viacpolohové a nabrúsenejšie, ako tie z Bruceho éry, buď ste ich milovali, alebo nenávideli. Naneštastie pre Blazeho sa, napriek celkom dobrému predaju (oboch albumov sa predalo celosvetovo viac ako milión kusov), názor kritikov začal zhoršovať.

Opýtal som sa Steveho, kedy nastala tá chvíľa, kedy sa rozhodol, že to s Blazeom nebude fungovať. „No, toto je veľmi delikátna situácia,“ opatrne odpovedá. „Pri týchto zmenách sme sa dohodli, že o Blazeovi nebudeme hovoriť. Už sme boli v niektorých kruhoch spucovaný za to, že sme neposkytli žiadne vyhlásenie, ale Blaze si to takto želal. Pomysleli sme si, že dobre teda. Nechceli sme ako dôvod uviesť „hudobné rozdiely“, tak sme neuviedli nič. Povedali sme si, že počkáme až Blaze s niečim sám nevyrukuje...“

Ale Blaze bol ticho. Teda, aspoň zatiaľ je ticho. Ale keď si tak spomeniem, ako na tomto mieste pred pár mesiacmi sedel Blaze a hovoril mi: „Ten obrovský, temný a prekrásny zvuk Maidnu sa mi kurevsky páči! Je to jedna z nadčasovo ultimátnych metalových skupín a som strašne hrdý, že som jej súčasťou.“ Až sa trasiem pri myšlienke, aká rana to pre neho musela byť, keď mu bolo oznámené, že jeho služby sú už nepotrebné.

Ako Steve ticho dodáva: „Je to veľmi delikátna situácia. Mám voči Blazemu obrovský rešpekt. Mám skutočne toho chlapíka rád – všetci ho máme radi – ale je to jedna z tých situácii. Ale mám taký pocit, že už na niečom začal pracovať. Som si istý, že vám o tom porozpráva, keď bude pripravený."

Samozrejme, že nesmieme zabúdať, že Bruce nie je jediným bývalým vplyvným členom, ktorý sa do Iron Maiden vrátil. Od svojho príchodu, pred nahrávaním albumu Killers v roku 1981, až do svojho odchodu, po úspešnom albume Seventh Son of a Seventh Son, Adrian Smith bol nielen gitaristom skupiny, ale tak isto autorom a spolu skladateľom kolekcie najznámejších hitov Iron Maiden, akými sú napríklad 2 Minutes To Midnight, Wasted Years, Stranger In A Strange Land a Can I Play With Maddness.

Adrianov návrat nebol možno až takým prekvapením. Na rozdiel od Bruceho, Adrian ostal stále po blízku Steveho a aj napriek hosťovaniu na Bruceho posledných dvoch sólových albumoch – viac metalového Accident Of Birth (1997) a minuloročného, tak trochu maidenovského, Chemical Wedding – sa Adrian nikdy netajil vernosťou k Iron Maiden.

„Adrianov návrat vznikol na základe môjho návrhu,“ hovorí Steve. „Povedal som: 'No, keďže sa vracia do kapely Bruce, prečo nedotiahnuť späť aj Adriana?' Rod na to odpovedal: 'To chceš povedať, že by mal Janick odísť?' a ja na to: 'To nie, myslím, že Janick je super. Prečo by sme nemohli mať všetkých troch?'“

„Tá predstava troch gitaristov ma celkom nadchýňa. Pretože, keď s nami v roku 1992 na koncerte v Donningtone Adrian zahral pieseň Running Free, mal som z toho dobrý pocit. A do kapely prináša ďalší rozmer skladania piesní. Stále som považoval piesne typu 2 Minutes To Midnight za úžasné.“

Bruce si na stretnutie, kde sa rokovalo o jeho možnom návrate spomína so smutným úsmevom: „Všetci sme boli trochu nervózni. Ale hneď, ako sme vstúpili do miestnosti, tak sme sa objali a všetka tá nervozita pominula. Skutočne, ako keby sa vyparila! Steve stále hovoril veci, ako: 'Stále neviem, prečo si vlastne odišiel'. Tak som mu to vysvetlil. Už si nepamätám, čo presne som mu povedal, ale na konci som sa opýtal, či mu to dáva zmysel. A on na to, že hej. A ja som si pomyslel, že je to teda všetko dobré.“

„Prvé, čo som sa Bruceho opýtal,“ hovorí Steve, „bolo, prečo sa vlastne chce vrátiť späť. A druhá otázka bola, ako dlho chce v kapele ostať, pretože by som nechcel, aby po 18 mesiacoch zasa zdrhol.“

„Ešte som podotkol, že som nikdy nemal v pláne natočiť country album,“ hovorí Bruce, „a všetci sme sa na tom z chuti zasmiali.“

Nicko bol voči Bruceho odchodu viac „otvorený“, ako Steve. Ale ako Bruce hovorí: „My sme s Nickom veľmi dobrí kamaráti. Stále sme boli a stále budeme. Je to ako rodinné stretnutie pri obede. A potom sme, samozrejme, všetci skončili v krčme...“

Iron Maiden Slovensko 2002 - 2024
Powered by Websupport